V dnešnej časti budeme dokončovať aktualizáciu . Preberieme postup po aktualizácii ako ja nastavenie nového jadra Linux, ktoré sa uplatní po reštarte systému. Tým ukončíme náš seriál článkov.

V predchádzajúcich častiach sme všetky prípravné body aktualizácie a, ako aj začiatok aktualizácie. Dnes si ukážeme dokončenie aktualizácie. Na obr. 1. stav,kde sme skočili minule, teda po spustení aktualizácie pomocou „sudo zypper dup“ po stiahnutí balíčkov a pri začiatku inštalácie.

Obr.1 Prechod medzi získavaním a inštaláciou balíčkov

Ak vidno na obr. 2 inštalácia nezobrazuje informáciu o tom, koľko balíkov treba ešte nainštalovať. Tento stav je zaujímavý, keďže pri získavaní balíčkov je táto funkcia aktívna.

Obr.2 Priebeh inštalácie

Po skončení inštalácie sa vypíše správa o tom, že niektoré bežiace programy majú zmenený kód na disku resp. je zmenený kód knižníc, ktoré program využíva. To vidno na obr. 3

Obr.3 Ukončenie inštalácie

Po tomto kroku opätovne skúsime aktualizáciu, aby sme overili, že zmeny neuvoľnili ďalšiu možnosť aktualizácie, alebo, vzhľadom na dĺžku trvania aktualizácie došlo k aktualizácii repozitárov. Je to preto, že samotnú aktualizáciu sme urobili v deň vyjdenia verzie 11.4 , a teda sa repozitáre často menili, pričom sťahovanie balíkov trvalo asi dve hodiny a ďalších asi 90 minút trvala inštalácia. Tento pokus začína na obr. 4

Obr.4 Opätovná aktualizácia

Obr.5 Opätovné obnovenie repozitárov a vznik chýb

Ako vidno na obr. 5 tak sa obnovovali len repozitáre tretích strán, teda pacman a google-chrome a repozitár zamestananca spoločnosti Novell/SUSE Jana Engelhradta s názvom mezodas. Posledným meneným repozitárom je súbor repozitárov OpenBuildService vtedy ešte ako openSUSE BuildService. Tento repozitár obsahuje balíčky, ktoré vytvorili členovia komunity openSUSE. Namiesto 10 chýb v závislostiach, v minulom prípade, sú teraz len dve. Tieto chyby riešime podľa známej stratégie z minulej časti. Následne dostaneme výstup z obr 6.

Obr. 6 Druhá aktualizácia

Potvrdením zmien začneme aktualizáciu. Po dokončení tejto aktualizácie ju skúsime ešte raz, resp. viac ráz, až pokým nebude, potrebné niečo inštalovať. Následne dostaneme výstup z obr. 7 Ten znamená, že už nie je, čo aktualizovať. Je to označené textom „nie je čo vykonať“.

Obr. 7 Druhá aktualizácia skončila

Aké sú ďalšie kroky po ukončení aktualizácie? Zistíme aké jadro používame. Je to staré jadro 2.6.34. viď obr. 8. Ide o zastavenie jadra uskutočnené 4.marca 2011. Po tomto zistení spustíme nastavenie programu na zavádzanie jadra. Ide o modul bootloader programu yast podľa obr. 8 .

Obr. 8 Informácia o spustenom jadre nastavenia jadra na štartovanie

Obr. 9 Bootloader

Na obr. 9 vidíme sa, že sa bude, po štarte, alebo reštarte počítača, spúšťať nové jadro 2.6.37 v modifikácii podľa Jana Engelhardta. Ide ale o jadro pre jadro pre hypervízor Xen. Nastavme sa teda, pomocou tabelátora a kurzorových šípok, na želané jadro. Je ním prednastavené jadro openSUSE 11.4 v modifikácii pre desktopové použitie viď obr. 10. Voľbou „Nastaviť ako štandardné“ ho nastavíme ako prednastavené resp. štandardné, ktoré je označené krížikom.

Obr. 10 Bootloader- správne nastavené jadro

Potvrdenie kroku sa udeje stlačení riadkovača na voľbe „Nastaviť ako štandardnú“ podľa obr 10. Výstup sa tým zmení , na ten z obr. 11.

Obr. 11 Bootloader- Ok

Vybratím voľby Ok sa prestaví štartovanie systému na nami vybrané jadro Linux. Po výbere dostane výstup podľa obr. 12

Obr. 12 Bootloader- ukončený

Medzi obr. 11 a obr 12 môže byť vidno postup zápisu do konfiguračných súborov štartovacieho systému. Nastavenie štartu systému pomocou bootloadera je posledným krokom, ktorým potvrdíme aktualizáciu, ktorá práve prebehla.

Obr. 13 Príkaz na reštartovanie systému

Po ukončení nastavenia bootloadera môžeme zadať príkaz na reštart systému viď obr. 13. Ak by sme pred reštartom neurobili kontrolu bootloadera, tak by mohla nastať situácia, že nové jadro nenabehne, a nebudeme môcť pokračovať vzdialenou komunikáciou po zadaní príkazu „shutdown -rf now“. Aby sme, v takom prípade, mohli pokračovať museli by sme fyzicky prísť k počítaču, reštartovať ho, a nastaviť správne jadro zo zoznamu nainštalovaných jadier, ktoré sme videli počas konfigurácie bootloadera. Správnym jadrom sa rozumie také ,ktoré nabehne, a teda je správne nakonfigurované pre náš systém a dosahuje optimálny výkon pre naše potreby, alebo podporuje technológie, ktoré využívame.

Obr. 14 Odhlásenie sa z reštartujúceho sa systému

Následne sa odhlásime z reštartujúceho sa systému pomocou kombinácie kláves CTRL a D (v Unixoxom zápise ^D) ako je ukázané na obr.14. Kombinácia ^D pošle znak koniec súboru a tým sa odhlásime. Po nejakom čase sa môžeme pokúsiť opäť prihlásiť. Ide asi o 2 minúty. Výsledok je vidno na obr. 15

Obr. 15 Prihlásenie do aktualizovaného systému

Ako vidno na obr. 15 nový systém funguje aj s novým jadrom 2.6.37, ktoré však bolo zostavené skôr, ako pôvodné a to 21.2.2011. Zostavenie jadra je čas, kedy jadro tvorca balíčku jadro nastavil a preložil. Potom nasleduje testovanie, a len otestované jadro sa stane súčasťou distribúcie. Testovanie trvá okolo mesiaca. Pôvodné jadro bolo z repozitára, kde sa experimentuje s nastaveniami a optimalizáciami, preto nové zostavenie takého jadra vychádza aj niekoľkokrát za týždeň.

Preto malo dátum zostavenia novší. Nová verzia (číslo) jadra vychádza raz za približne 3 mesiace. Na prelome mája a júna 2011 vyšlo jadro 2.6.29, ktoré môže byť úplne posledným pred vydaním novej generácie jadier Linux s číslom 3.0.0. V jadre 2.6.39 bolo ukončené pridávanie funkcií, ktoré sú nutné pre implementáciu plnej preempcie. Plná preempcia umožní použiť obyčajné jadro, bez modifikácií ako sú RTLinux, RTAI, alebo Xenomai(čítaj zínomáj), na riadenie v reálnom čase.

Na základe tohto môžeme povedať, že aktualizácia systému nami uvedeným spôsobom bola úspešná a systém funguje. Poznatkom je, že môžeme robiť automatickú aktualizáciu systému počas jeho chodu, bez fyzickej prítomnosti na mieste. Toto je kľúčová vlastnosť moderných sieťových riadiacich systémov pripojených k internetu. Umožňuje totiž diaľkovú údržbu riadiaceho systému aspoň na strane softvéru.

Týmto sa končí náš seriál článkov o aktualizácii distribúcie openSUSE na verziu 11.4 Veríme, že Vám poskytol dostatok informácií a povzbudenia pre túto činnosť.

Poďakovanie

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. VMSP-II-0034-09