Ako hodnotiť kvalitu vysokoškolských učiteľov
15. Október, 2012, Autor článku: Jesenák Karol, Prírodné vedy
Ročník 5, číslo 10 
Pridať príspevok
Kvalitu vysokých škôl u nás, tak ako aj vo svete, ovplyvňuje najmä kvalita príjímaných uchádzačov, hodnota do škôl vkladaných finančných prostriedkov, organizácia ich riadenia a kvalita ich učiteľov. Napriek tomu, že vymenované kategórie nie sú navzájom nezávislé, je nepochybné, že kvalita učiteľského zboru ovplyvňuje kvalitatívnu úroveň škôl najvýraznejšie.
Hlavnou pracovnou náplňou vysokoškolských učiteľov by mala byť pedagogická a vedecko-výskumná činnosť, ako aj práce spojené bezprostredne s týmito činnosťami. Preto aj hodnotenie učiteľov zvyčajne pozostáva z hodnotenia týchto dvoch, na prvý pohľad, viacmenej vzájomne nezávislých činností. Ako pedagogická, tak aj vedecko-výskumná práca sú veľmi komplexné činnosti, a preto je v mnohých prípadoch veľmi ťažké vysloviť jednoznačný názor na kvalitu vysokoškolského učiteľa. Napriek tomu, že väčšina týchto hodnotení – jednak zo strany študentov, alebo aj zo strany iných učiteľov – je zaťažená premenlivým stupňom subjektivizmu, nie je veľmi ťažké zistiť lepšie aj horšie stránky konkrétneho učiteľa.
Pravdepodobne to posledné, čo by akademický pracovník alebo študent pre takého hodnotenie potreboval, sú nejaké kvantifikovateľné údaje. Na druhej strane je pochopiteľné, že medzinárodné alebo vnútroštátne porovnávanie kvalitatívnej úrovne škôl, fakúlt, katedier, ústavov, ako a jednotlivých učiteľov, možno realizovať iba na základe nejakých číselne vyjadriteľných údajov. Napriek tomu, že konkrétnych modelov pre hodnotenie pedagogickej činnosti je mnoho, a aj napriek tomu, že sú takmer vždy predmetom častých diskusií a sporov, vždy sa toto hodnotenie odvodzuje od počtu študentov a počtu hodín venovaných pedagogickému procesu.
Druhým hodnoteným parametrom vysokoškolského učiteľa je jeho publikačná činnosť. Publikačnú aktivitu možno vo všeobecnosti chápať predovšetkým ako jednu z hlavných foriem prezentovania výsledkov vedeckého výskumu, avšak v menšej miere zahrňuje aj aktivity iné, ako napríklad pedagogické (napr. písanie učebníc a skrípt) alebo vedecko-populárne. Na Slovensku platí jednotná kategorizácia publikačnej činnosti, o ktorej možno povedať, že je veľmi komplexná a zároveň aj kompromisná, čo znamená, že je použiteľná pre aktivity vysokoškolských učiteľov z rôznych typov škôl a teda aj s veľmi odlišným odborným zameraním.
Súčasná databáza tzv. Evidencie publikačnej činnosti, obsahuje približne deväťdesiat položiek, z ktorých každá predstavuje nejaký legitímny publikačný výstup vysokoškolského učiteľa. Obsahuje napríklad učebnice pre rôzne typy škôl, skriptá, publikácie v špičkových vedeckých časopisoch, odborné a vedecko-populárne články, recenzie kníh a iné. Je nutné dodať, že Evidencia publikačnej činnosti nie je produktom úzkej skupiny odborníkov špecializovaných na určitú vednú oblasť: naopak, jej autormi sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci na rôznych vysokých školách.
Všeobecný princíp hodnotenia publikačnej činnosti učiteľov spočíva v tom, že z uvedených deväťdesiatich typov publikáciií sa väčšina z nich vyškrtne, a k zostávajúcim „najvýznamnejším“ z nich, sa priradí nejaká konkrétna číselná hodnota. Vo všeobecnosti platí, že na netechnických univerzitách s prírodovedným zameraním sú najviac hodnotené vedecké monografie, vysokoškolské učebnice a články v časopisoch, ktoré sú evidované v referátovom periodiku Current Contents (pozn.: jedná o súbor najvýznamnejších vedeckých časopisov). Najdôležitejšou charakteristikou priraďovania číselných hodnôt k jednotlivým publikačným produktom je to, že vždy je poznačené vysokým stupňom subjektivity. Ináč to ani nemôže byť, pretože hodnota publikácie nie je kvantifikovateľnou vlastnosťou.
Jediným, ako tak zmysluplným a číselne vyjadriteľným hodnotením „ceny“ publikácie, je počet citácií, odvolávajúci sa na túto publikáciu, avšak táto metóda je použiteľná iba pre skupinu vedeckých publikácií. Hlavným dôvodom, prečo vo všeobecnosti nemožno porovnávať napríklad úroveň rôznych typov časopiseckých publikácií, je to, že sú veľmi často publikované v časopisoch s odlišným poslaním. Je preto nemožné porovnávať napríklad hodnotu vedecko-populárneho článku s vedeckým článkom zverejňujúcim výsledky vlastnej vedeckej práce, alebo s prehľadovým odborným článkom. Tvrdenia typu „je predsa jasné, že napísanie populárneho odborného článku dá menej práce, ako napísanie článku do dobrého vedeckého časopisu“, vyvolávajú dojem, ako keby základom týchto hodnotení bol čas venovaný vzniku publikácie. Toto samozrejme je úplne pomýlený názor, na ktorom je zaujímavé iba to, že ho často počuť práve z úst ľudí, ktorí sa na akademickej pôde profesionálne venujú vede.
Bolo by preto zaujímavé počuť, ako by šíritelia uvedeného tvrdenia obhajovali fakt, že napísanie a vydanie učebnice z chémie pre stredné školy, zaberie približne 15 % času potrebného na napísanie článku do vedeckého časopisu alebo rovnako 15 % z času pre napísanie vysokoškolskej učebnice. Alebo mohli by sme im poskytnúť ešte jednu príležitosť, vysvetliť napríklad, že približne tisícstranová odborná knižná publikácia sa hodnotí rovnako ako dva trojstranové príspevky na akúkoľvek tému, publikované v zborníku z vedeckej konfrencie. Oba uvedené príklady čerpajú z aktuálnych pravidiel hodnotenia jednej z fakúl významnej vysokej školy netechnického zamerania na Slovensku.
Preto hodnotenie publikačných aktivít vysokoškolských učiteľov treba jednoznačne chápať iba ako jednu z metód o ich presmerovanie do želanej oblasti. Pretože súčasným cieľom je zlepšenie postavenia slovenských vysokých škôl pri hodnotení medzinárodnými ratingovými agenúrami, najvýraznejším trendom je v tomto ohľade podporovaie publikovania predovšetkým formou odborných monografií a článkov v karentovaných časopisoch s vysokou citovanosťou, ktoré tvoria najvýznamnejšiu zložku hodnotenia práve týmito agentúrami.
Tento prístup možno síce považovať za pochopiteľný, avšak príčiny nízkeho počtu článkov slovenských učiteľov, ktoré v súčasnosti zverejňujú v karentovaných časopisoch, má mnoho veľmi rôznych príčin, a preto poukázanie na význam nejakých preferovaných publikačných aktivít, má bez riešenia týchto problémov iba obmedzený účinok. Napriek tomu, úplné spochybňovanie významu tohto prístupu nemožno považovať za rozumné.
I keď je jasné, že slovenské vysoké školy by mali zvýšiť svoj podiel na medzinárodne akceptovaných výsledkoch vedecko-výskumnej práce, je neľahkou otázkou, akým spôsobom by sa mal tento cieľ dosiahnuť. Všeobecnou výhradou vyvíjania tlaku na vysokoškolských učiteľov hodnotením ich publikačnej činnosti vyššie spomenutým spôsobom, je principiálny problém s týmto riešením. Je totiž založený na tom, že neberie do úvahy väčšinu ich legitímnych publikačných produktov, avšak tieto publikácie majú svoj nezastupiteľný význam. Hodnotu nejakého typu publikácie určuje (okrem iného) aj momentálna aktuálna situácia, ako napríklad napríklad nedostatok učebníc z určitých predmetov, alebo dlhoročná absencia prehľadnej odbornej monografie v nejakej vednej oblasti.
To znamená, že nemôže sa stanoviť nejakým všeobecným rozhodnutím, napríklad ministerstva školstva (v podobe určitej podmienky pre získanie nejakého vedecko-pedagogického titulu), akreditačnej komisie alebo akademického senátu. Ak potom hodnotenie nastavíme tak, že napríklad napísanie stredoškolskej učebnice bude na úrovni dvoch citácií v karentovanom časopise, jeho výsledok v podobe nedostatku týchto učebníc nebude žiadnym prekvapením, nehovoriac už o tom, že takýto nápad je úplnou stratou súdnosti – bez ohľadu na to, koľko ľudí sa na jeho zrode podieľalo.
Našťastie, vďaka autonómnemu postoju mnohých učiteľov, dôsledky vždy viacmenej zle nastavených pravidiel hodnotenia, nie sú tak tragické, ako by si skutočne „zaslúžili“. Avšak dôsledkom investovania času do nehodnotených alebo veľmi nízko hodnotených aktivít, a to vďaka presvedčeniu ich autorov, že sú z hľadiska plnenia základných funkcií školy vysoko prospešné, je pocit nelojálnosti k vlastnej katedre, fakulte a univerzite. Tieto hodnotenia totiž okrem iného, veľmi často nemusia byť len abstraktnou hrou na lepšieho učiteľa, ale dôležitým podkladom pre rozdeľovanie finančných prostriedkov pre jednotlivé pracoviská.
Paradoxné je, že ak by vysokoškolskí učitelia obmedzili svoje aktivity iba na takto hodotené činnosti – a to bez ohľadu na to, akokoľvek by sa nám zdali rozumné – skôr alebo neskôr by sa to negatívne musí odraziť na kvalite vzdelávacieho procesu, nehovoriac už o extrémnych prípadoch, keď prepustenie nízko hodnoteného učiteľa alebo naopak pôsobenie vysoko hodnoteného učiteľa v riadiacej funkcii, spôsobí reálny kolaps pracoviska. V dejinách mnohých vysokých škôl sa takýchto príkladov sa nájde dosť.
Literatúra
- Jesenák, K.: Ako sú hodnotení učitelia na vysokých školách, Biológia, Ekológia, Chémia 3, 65 – 70 (2003).
- Kategórie publikačnej činnosti, Akademická knižnica Univerzity Komenského v Bratislave. Zverejnené na internetovej adrese:
http://www.uniba.sk/index.php?id=akuk
Katedra anorganickej chémie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Mlynská dolina CH-2, 842 15 Bratislava
27. Október, 2012 o 11:30
Treba doplnit vysledky technmickych skol
1. Najprestiznejsi rebricek Top500 vydava ARWU, ktora vydaba aj rebricky podla studijnych odborov
Academic Ranking of World Universities in Computer Science – 2012
101-150 Slovak University of Technology in Bratislava
a z krajin,co susedia so Slovenskom su v Top20 v inforamtike len dve univerzity
101-150 Vienna University of Technology
151-200 University of Vienna
http://www.shanghairanking.com/SubjectCS2012.html
2. potom su tu nerealne ciele ministerstva
dna 14.11.2011
Minister školstva Eugen Jurzyca vo svojom príhovore konštatoval, že slovenská veda vo vzťahu k vynakladaným prostriedkom patrí medzi najefektívnejšie, keď tzv. karentované publikácie produkuje ako druhé najlacnejšie na svet. “To, že Slovensko o tom nevie, je určite aj dôsledkom rezerv na strane politikov, ale povedal by som, že aj na strane vedeckej komunity
http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=services-news&source_no=20&news_no=4141
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013
http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8256
Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR
a častí programov vlády SR
na rok 2013
Príloha č.4
k zákonu č. …/2012 Z.z.
Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl
449 874 355
Zámer:
Efektívny vysokoškolský systém umožňujúci prístup ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu všetkým občanom, ktorí oň prejavia
záujem a preukážu potrebné schopnosti, a ktorý tvorí základ výskumno-vývojového potenciálu Slovenska.
Vybrané ciele:
Medziročne zvyšovať publikačnú aktivitu zamestnancov verejných vysokých škôl v renomovaných medzinárodných vedeckých
periodikách tak, aby medziročne vzrástol počet karentovaných publikačných výstupov najmenej o 10 percent.
Ak si pozrieme finnacie na rok2012
http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7972
Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl
447 790 176
Cize
2013: 449 874 355
2012: 447 790 176
narast rozpoctu o 0,47% ma zvysit publikacny vykon o 10%
To znamena zvysitporkutivitu o
9,49%
alebo pokles ceny karnetovaneho clanku o 8,67%
Bolo by to Ok, keby efektivita bola nizka, ale je druha najvyssia na svete
Nasa STU je 191. v pocte IT publikacii(kritrium TOP) s 30,1% najlepsej skoly na svete v tom kriteriu
V podiele publikaci v TOP20% najlepsich casopisov na clekovej publikacnej cinnosti (kriterium TOP)sa delime o 23. a 24. miesto na svete v IT s 87,1% najlepsej skoly v tomto kriteriu na svete
TOP10 celkovo v ITYma bv tomto kriteriu hodnoty
1 Stanford University 97.4
2 Massachusetts Institute of Technology (MIT) 90.5
3 University of California, Berkeley 88.6
4 Princeton University 100
5 Harvard University 95.7
6 Carnegie Mellon University 82.1
7 Cornell University 94.8
8 University of California, Los Angeles 86.8
9 The University of Texas at Austin 80.1
10 University of Toronto 86
Teda az 4 univerzity z TOP10 maju horsi vysledok ako STU. Prepadame(mame 0%) v kriteriach
Alumini Pocet absolventov, ktori ziskali Turongovu (vo fyzike chemin atd. Nobelovu) cenu (tu jedna z Top10 nema nikoho, tak ako my)
Award .Pocet zamestanncov, ktori ziskali Turongovu (vo fyzike chemin atd. Nobelovu) cenu – nemame penaize, aby sme ich kupili
a
HiCi. vysoko citovani vyskumnici. – Tu ale, my, vyskumnici na FEI musime ucit 4x tolko, ako je ich povinnost, lebo nema kto ucit, kedze platy su tak nizke,ze nemotivuju
Toboz, ked v SR su pre toP vyssie platy, ako v USA u najlepsie platiaceho Google
Príspevok na konferenciu ITTT 2001, Vysoké Tatry, Nov. 2001
Mocenské aspekty informačnej technológie… Andrej Ferko
Zatiaľ najvyššia publikovaná finančná ponuka pre IT odborníka na Slovensku vyšla v PC REVUE v decembri 2000 na s. 143 – mesačný plat pre informatika- špecialistu (JAVA, C++, ORACLE, UNIX, NT AIX – administrátor…) s platom od 7 do 14 tisíc mariek, 280 tisíc korún mesačne.(9 294,30 vtedajších ECU=EUR)
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=42808
Harmonizované indexy spotrebiteľských cien v roku 2012 k základu priemer roka 2005 = 100 September 2012 121,57
9 294,30 EUR v roku 2005=
11 299,08 EUR v septembri 2012
v septembir 2012 dva Google primerne
8151 Eur/ mesiac
18. 10. 2012
http://pocitace.sme.sk/c/6572870/google-plati-najviac-programator-dostane-osemtisic-mesacne.html
Ras cien medzi 2000 a 2005 predstavuje rozdiel medzi TOP a primernytm programatorom,..
Potom nikto nerobi za tabulkovy plat v skolstve, kto nemusi.. A napriek tomu sme TOP
30. Október, 2012 o 19:34
Pan Fodrek,
nechcem vam kazit vecer, ale uroven vedeckych vystupov na FEI / FIIT je v porovnani so svetom zalostna ( netreba chodit ani do USA, v porovnani s TU Wien, CVUT, VUT, Budapestou)
A FEI/FIIT urcite nie je v top 20 v ramci informatiky. Mozme sa bavit o tom kolko patentov a unikatnych vysledkov a inovacii bolo publikovanych v ramci spomenutych institucii? A to co bola volakedy pravda, ze FEI mala vynikajucu uroven pedagogiky a vyskumu uz dnes nie je pravda, pretoze najlepsi uz odisli. Osobnosti chybaju. Je mi smutno ze to musim takto povedat, ale je to pravda, par skvelych ludi zostalo ale je to malo.
ps. pracujem v zahranici, ale vami popisane platy nie su ani dnes v povedzme ‘najuspesnejsej’ ekonomike Europy take bezne.
ps2. ide o systemovu chybu argumentovat, vyskou platov, ze su nizke a preto nemotivuju pedagogickych pracovnikov … ano je to pravda, na druhej strane kolko vyskumnikov sa pokusilo ziskat nejaky ERC grant alebo podobne. Pokial viem na Slovensku to ma iba jeden vyskumnik aj to v oblasti biologie…
Nalejme si konecne pohar cisteho vina, slovenska vlastnost je len kritizovat okolo seba na system a podobne, ale ruku na srdce kolko prihlasok na top granty ste napisali vy osobne? Videl som z prvej ruky absolutnu demotivaciu na katedrach, ale pravda je taka ze mnohym taky stav vyhovuje, lebo maju aj ‘ine’ sposoby ako zarobit a nevenuju sa pedagogike tak ako by mali, a to plati aj pre byvaju KAR/KASR. A uprimne, som asi jeden z mala absolventov, ktory sleduju pocinanie fakulty aj v dnesnych dnoch a nepaci sa mi co vidim. Ale mozte si zato aj sami, lebo mnohi studenti co by pred 10-15 rokmi nepresli ani 1 rocnikom, dnes promuju. Za tento stav ste spoluzodpovedni aj vy!
S uctou…
30. Október, 2012 o 21:42
Vazeny “Majko”!
>nechcem vam kazit vecer, ale uroven vedeckych vystupov na FEI / FIIT je v
>porovnani so svetom zalostna ( netreba chodit ani do USA, v porovnani s TU
>Wien, CVUT, VUT, Budapestou)
Kde keby a coho?
>A FEI/FIIT urcite nie je v top 20 v ramci informatiky.
STU ako celok tam je. Mozme sa bavity, kto to je.
>Mozme sa bavit o tom kolko patentov a unikatnych vysledkov a inovacii bolo >publikovanych v ramci spomenutych institucii?
To bolo v tom rebricku hodnotene aj tieto skutocnosti v kriteriu HiCi, kde sme daleko za, Vami spomenutymi, univerzitami
>ze FEI mala vynikajucu uroven pedagogiky a vyskumu uz dnes nie je pravda,
>pretoze najlepsi uz odisli.
Pedagogika nam utiekla, vid. kriterium Alumini.. Vyskum nie.
>ps. pracujem v zahranici, ale vami popisane platy nie su ani dnes v
>povedzme ‘najuspesnejsej’ ekonomike Europy take bezne.
Ja som porovnaval TOP jedntlivcov a nie priemer.
>no je to pravda, na druhej strane kolko vyskumnikov sa pokusilo ziskat >nejaky ERC grant alebo podobne
RP6 som chcel podat, alebo bolo mi povedane, ze na to budem sam(vratane administrativy).
>kolko prihlasok na top granty ste napisali vy osobne?
Co su to Top granty? Robil som na dvoch prihlaskach pre Erasmus (tvorba studijneho programu, ktory by museli ucit v kazdom state EU)
>A uprimne, som asi jeden z mala absolventov, ktory sleduju pocinanie fakulty >aj v dnesnych dnoch a nepaci sa mi co vidim.
To ma tesi, ze sa niekto zaujima.
>Ale mozte si zato aj sami, lebo mnohi studenti co by pred 10-15 rokmi
>nepresli ani 1 rocnikom, dnes promuju. Za tento stav ste spoluzodpovedni aj
>vy!
Za uroven som zodpovedny aj ja.
Ale, ze by som vyhadoval malo, to tazko
Algoritmizácia a programovanie (33146_3S – ZS 2011/2012 – FEI)
Údaj Počet
Počet študentov: 45
Úspešne ukončených: 27
Neúspešne ukončených: 18
Bez ukončenia: 0
Unix/Linux – systémy reálneho času (33148_3S – ZS 2011/2012 – FEI)
Údaj Počet
Počet študentov: 15
Úspešne ukončených: 8
Neúspešne ukončených: 7
Bez ukončenia: 0
Algoritmizácia a programovanie (33146_3S – ZS 2010/2011 – FEI)
Údaj Počet
Počet študentov: 36
Úspešne ukončených: 18
Neúspešne ukončených: 11
Bez ukončenia: 7
Unix/Linux – systémy reálneho času (33148_3S – ZS 2010/2011 – FEI)
Údaj Počet
Počet študentov: 18
Úspešne ukončených: 6
Neúspešne ukončených: 0
Bez ukončenia: 12
Co pri systeme finacovania
Výkon vo vzdelávaní
Vstupnými dátami pre určenie výkonu vo vzdelávaní resp. výkonu podľa počtu študentov sú:
prepočítaný počet študentov – na určenie tohto parametru sa používajú koeficienty, ktorých hodnota je odvodená od formy (denná, externá) a stupňa štúdia (I., II. a III. stupeň). Skutočnosť, že sa výška koeficientov v priebehu rokov menila, spôsobuje určitú nespoľahlivosť tohto vzorca. Do tohto počtu študentov sa započítavajú len tí študenti, ktorým nevznikla povinnosť uhrádzať školné.
koeficient personálnej náročnosti študijného odboru resp. koeficient nákladovosti študijného odboru (od roku 2008) resp. koeficient odboru (od roku 2011) – určuje sa na základe normatívneho počtu študentov na jedného vysokoškolského učiteľa a normatívneho počtu nepedagogických zamestnancov na jedného vysokoškolského učiteľa pre daný študijný odbor.
koeficient kvalifikačnej štruktúru pedagogických zamestnancov – tento koeficient zohľadňuje podiel profesorov, docentov a odborných asistentov s PhD.
koeficient začlenenia vysokej školy (od roku 2008)
koeficient uplatniteľnosti absolventov v praxi (od roku 2008)
Dotacia je sucinom tychto koeficentov.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Financovanie_slovensk%C3%A9ho_vysok%C3%A9ho_%C5%A1kolstva
sposobilo uz napomenutie za nizku priepustnost predmetu
Preto sa pytam, co mi konkretne vycitate?
To by mi pomohlo zlespit sa.
“Vstupny material” je horsi, tak vystup nebde lepsi. Primarna snaha je, ze nebude
vyrazne horsi. Netvrdim, ze sa to dari, ale boj prezitie vs kvalita realitou
31. Október, 2012 o 0:23
Vazeny pan Fodrek,
velmi ma zaujala cast Vasej odpovede tykajuca sa financovania vysokych skol a priepustnosti predmetu.
Ked sa pozeram na principy vypoctu jednotlivych koeficientov mierne ma zaraza ze sa v podstate zohladnuje len pocet ludi a vobec sa neprihliada na charakter odboru.
Kedze na vystudovanie 100 filozofov v podstate staci jeden notebook a projektor, odbory ako medicina vsetky technicke odbory alebo zubari, potrebuju kvalitne vybaveny labak a nie len jeden.
Jedina forma co sa tohto tyka je asi len Dotacia na specifika ,o ktoru musi ale VS poziadat, co je ako vsade na Slovensku beh na dlhe trate.
Druha vec ktora ma zarazila je napominanie pedagogov za nizku priepustnost predmetu. Na co sa potom zavadzaju kriteria a podmienky ked ich dodrziavanie vlastne sposobi kritiku.
Ak chce skola drzat aspon ako taku uroven tak sa musi urcit jasny smer. Taketo mame pravidla a ideme podla nich. Mozno prve roky vyhadzame 80 % ludi ale nasledne zaujmeme kvalitou novych uchadzacov.
Je samozrejme ze cely system financovania a vzdelavania na Slovensku je na tom tak zle ze jedno vyplyva z druheho. Napr. ked sa stale znizuju pocty hodin na fyziku na strednej skole ako chcu potom ludi nadchnut pre techniku ktora taha celu ekonomiku ked ten ucitel za tu jednu hodinu tych ludi akurat znechuti lebo im to musi nasekat rychlo aby to vobec stihol.
No na dejepise k tomu asi nepridu.
Preto si myslim ze hodnotit len vysoke skoly a jej pedagogov je mierne vytrhnute z kontextu, i ked aj to ma samozrejme zmysel.
Skor sa pytam ci by nemali vysoke vyvinut tlak na ministra aby doslo k zmene systemu aby sa nemuseli rusit prijimacky a brat pomaly kazdeho kto ide okolo.
/i ked ako mi bolo povedane panom rektorom STU Redhammerom prijimacie konanie zrusene nebolo, kedze sa vyhodnocuju vysledky zo strednej skoly./
Vysledky zo strednej skoly sa nedaju navzajom porovnat lebo niekde jednotka z matiky by nestacila ani na 3ku inde a priemer 2.0 nie je nejaky zdrvujuci.
Potom ak mame takyto system malo by sa vytvorit poriadne sito v prvom rocniku a nie napr posunut hranice kreditov ako tomu bolo na FEIke alebo napominat za slabu priepustnost.
Zakladom je vyriesenie smerovania statu, co chce podporovat, od toho odvodit financovanie a tym v podstate riadit pocty studentov, lebo to ze ma dnes kazdy vysoku skolu este neznamena ze aj tak 65 % z nich predava hranolky v Mc.
31. Október, 2012 o 9:02
Vazeny pan Karel!
Jedina forma co sa tohto tyka je asi len Dotacia na specifika
ma to ist cez
> koeficient personálnej náročnosti študijného odboru resp. koeficient nákladovosti >študijného odboru
Ale tie su vecou lobbingu
Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu
verejným vysokým školám na rok 2011
Príloha č. 1
Skupina študijných odborov KO(koeficient narocnosti odboru)
1. lekárske odbory, farmácia, pôrodná asistencia 4,96
2. umelecké odbory vrátane dizajnu ) 5,11
3. veterinárske odbory 6,99
4. prírodovedné odbory, informačné technológie, technické 2,33
17. ošetrovateľstvo, fyzioterapia, verejné zdravotníctvo 3,41
učiteľstvo – umelecké odbory a umelecké výchovy
12. učiteľstvo – prírodné vedy, technické odb. predmety 2,27
14. učiteľstvo – matematika, informatika 1,88
http://www.minedu.sk/data/USERDATA/ATEMY/2011/VysSkol/Metodika_2011_WEB.pdf
Uz len to, ze na vyucbu veterinara ide skor 1,5 nasobok toho, co ide na medika, je prinajmensom divne..
Chemici si cez lobbying (syn ministra skolstva studoval FChPT, v case tvorby)
6. chemicko-technologické a vybrané hutnícke odbory 3,81
a preto maju lepsie vysledky,
>. Taketo mame pravidla a ideme podla nich. Mozno prve roky vyhadzame
>80 % ludi ale nasledne zaujmeme kvalitou novych uchadzacov.
Bohuzial kvalita nezaujima studentov
Aj podla statiustik ministerstva skolva je jasne, ze navacsi zaujemj e o skoly s najvvyssou nezamestnnostou absolventov a najmensim narokmi
Pre informatiku pre celu SR
Skupina študijných odborov Technické vedy a náuky
Podskupina študijných odborov Informatika a výpočtová technika
Výsledky prijímacieho konania
–
Podiel prijatých študentov k všetkým prihláškam
71,9 %
–
Podiel zapísaných študentov k prijatým študentom
60,1 %
–
Index záujmu o štúdium (pocet prihlasok/ pocet volnych miest )
0,8
Teda zacne studovat
0,8*0,719*0,601=0,3456952
teda skoly s informatikmi (najvyssie platy, najnizsia nezamestnaost v SR)
zacinaju s naplneim kapacity na 34,6%
a z toho vyfhodia polovicu
odiel študentov, ktorí dokončia štúdium
–
Podiel študentov, ktorí úspešne ukončili štúdium v jeho štandardnej dĺžke
41,5 %
–
Podiel študentov, ktorí úspešne ukončili štúdium za dlhší čas ako štandardný
9,6 %
–
Podiel študentov, ktorí neúspešne ukončili štúdium
48,9 %
0,8*0,719*0,601*0,511=0,176650247
http://vs.iedu.sk/sk/profil/-/stupen=7/podskupina_so=p25
Informatiku v SR skonci len 17,7% ludi, ktori bu mohli skoncit podla kapacity informatiky na VS v Slovenskej republike..
Pisem o Bc. studiu,,,
A este aj, v ramci informatiky, su najziadanejsie
UKF, UCM a UMB, ktore maju najvyssiu nezamestnanost
http://vs.iedu.sk/sk/prehlad/-/-/podskupina_so=p25/kriterium=9;x=odbor;y=skola
31. Október, 2012 o 14:17
Tak budme trochu konkretnejsi ako je to s tou vami ospevovanou kvalitou vyucby informatiky.
1. Kolko publikacii za fakultu / katedru bolo publikovanych v IEEE journaloch? Nie v zbornikoch indexovanych IEEE pri prilezitosti roznych konferencii.
2. K tomu vasmu rebricku, tak pozrite si STU napr. na www. topuniversities. com.
To ako naozaj mam verit tomu ze STU je len o 21 priecok nizsie nez MIT?
3. Ku kvalite vyucby informatiky : kolko predagogov z FEI / FIIT ma realnu skusenost z praxe?
4. Kolko pedagogickych pracovnikov za posledny 1,2,3,5 rokov boli na postdocu v zahranici / za katedru?
Vy osobne?
5. Sa mi paci nazov predmetu ‘Linux – systémy reálneho času’. Ale nechce sa mi verit, ze katedra zakupila vyvojove dosky na skutocny RT programovanie. Tak preco taky nazov, ked o RT to nie je?
Si myslim, ze je cas otvorit oci a pozriet sa na elementarne priciny tohto stavu a to je jednoznacne slaby lobing zo strany STU voci ministerstvu skolstva na zmenu systemu. Utesovat sa preudospravami ze STU je v Sanghajskom ci akom rebricku top500… vsetci vieme ze kvalita ide dolu. Mne je uplne jasne, ze aky je rozpocet STU voci MIT a inym, a ze vedecke vystupy sa nedaju naplanovat.
Ano financie su velky problem, ale som si isty ze ani keby sa nalialo daleko viac do systemu, tak by sa pedagogika nezlepsila. Tie dovody som spomenul v 1. prispevku.
31. Október, 2012 o 16:30
>1. Kolko publikacii za fakultu / katedru bolo publikovanych v IEEE journaloch? >Nie v zbornikoch indexovanych IEEE pri prilezitosti roznych konferencii.
IEEE je lobbysticka organizacia (podobn e ako WSEAS)., Ak nie je spoluatorom clen IEEE, tak mu clanok nezoberu.
Ja mam posudok ku kapitoile od editora (IEEE fellow) do monografie v Springeri, kde nam odporucaju, abyu to vyslo ako samostatna monografia (ma to 3,4 Autorske harky – pod 3 AH som v rokoch 2008-2012 napisal len snad 2 clanky).
Je prvada, ze u nas je taktika,
A. Daj clanok do najlepsich caspoisov¸
B.ked nezoberu znizuj uroven , pokial nebudete uspesni
Ja fungujem presne opacne(podla mna lepsie). Zacinal som na low-end, tam ma nasiel editor vyssej urovne, zobral ma k sebe a tak, som stupal.
>2. K tomu vasmu rebricku, tak pozrite si STU napr. na www. topuniversities. >com.
>To ako naozaj mam verit tomu ze STU je len o 21 priecok nizsie nez MIT?
To som nenapisal STU je 201 v najpestiznejsom shanghajsom rebricku v IT.
(v rokoch 2009-2011 sa zverenovalo TOP100, teraz TOP200).
23-24. na svete sme v jednom z 5 hodnotenych subkriterii v tom rebricku
v druhom sme 191. z 200. a v ostanych sme mimo stupnice. to som ale povodne napisal
>3. Ku kvalite vyucby informatiky : kolko predagogov z FEI / FIIT ma realnu >skusenost z praxe?
Takmer kazdy asistent ma vlastnu firmu, alebo robi v R&D firme svojho profesora.
Navyse sa robia prednasky ludi z Red Hatu, snazime sa dostal ludi z embedded Linucu od Samsungu. SR pobocka nas odkazla na prazsku pobocku, ta je spolupraci naklonena, lebo robi s CVUT, ale za SR je zodpovedna nas pobocka, poslai to jej a pobocka v SR to zakopala. Original slovenske firmy ani neodpovedaju na ponuky na spolupracu.
Na technike by to malo fun g0ovat tak,ze diplomkuy zadavaju firmy
Momentálně probíhá oficiální spolupráce v rámci bakalářských a diplomových prací s těmito školami (témata jsou vypsaná ve školním systému):
Fakulta informačních technologií Vysoké učení technické v Brně
Fakulta informatiky Masarykovy univerzity v Brně
S těmito školami probíhá spolupráce na neoficiální úrovni (práce nejsou vypsané v systému, ale se školou existuje dohoda a studenti si mohou téma u Red Hatu bez problémů zapsat):
Přírodovědecká fakulta (Katedra Informatiky) Palackého university v Olomouci
Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita
Na následujících školách neexistuje žádná dohoda, ale někteří jejich studenti už na bakalářské či diplomové práci s Red Hatem pracovali:
Fakulta informačních technologií České vysoké učení technické v Praze
Fakulta elektrotechniky České vysoké učení technické v Praze
Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita v Bratislavě
Fakulta elektrotechniky a informatiky Vysoká škola báňská-Technická univerzita Ostrava
http://fedora.cz/diplomky/
>4. Kolko pedagogickych pracovnikov za posledny 1,2,3,5 rokov boli na
>postdocu v zahranici / za katedru?
>Vy osobne?
Asi nikto, lebo ich nema kto nahradit vo vyucbe. Ale uvahy su
>5. Sa mi paci nazov predmetu ‘Linux – systémy reálneho času’. Ale nechce s
>a mi verit, ze katedra zakupila vyvojove dosky na skutocny RT >programovanie. Tak preco taky nazov, ked o RT to nie je?
Predmet sa vol a Unix/Linux-systemy realneho casu.
Neviem ,kedy ste ho studovali, asi za Dr. Simovej ( Softver Riadaicich Systemov 1, alebo Programovacie Prostriedky realneho casu)
Odkedy ho ma ja, prestaval som ho tak, ze ucivo povodnych 12 smestrov je teraz v 6 a zvysnych 6 je novych, vratane programovania modulov jadier Darwin, Linux a RTAI. Na non demom QNX Neutrino, ci VxWorks nie su peniaze.. 3 supluju ZS a SS v obsluhe systemu, GNU make, SCM (SVN) a tema management, bez ktorych sa neobidu dalej. 3 idu do low level
>… vsetci vieme ze kvalita ide dolu
A o tom,ze uroven klesa svedci ESET
http://www.joineset.sk/number_transfer.html
Kde sa ukazuje, ze terajsi koderi su 6x slabsi- produkuju 3x pomalsi kod ako generacia pred 10 rokmi
>Ano financie su velky problem, ale som si isty ze ani keby sa nalialo daleko
>viac do systemu, tak by sa pedagogika nezlepsila.
Automaticky peniaze nezlepsia system, ale bez nich system nezmeni nikdy.