Tabuľková metóda určovania koeficientov Mac-Laurinovho radu pre funkciu tangens
12. November, 2012, Autor článku: Milly Miron, Prírodné vedy
Ročník 5, číslo 11
Pridať príspevok
Príspevok popisuje princíp presnej a rýchlej metódy určovania koeficientov MacLaurinovho radu pre funkciu tangens pomocou číselnej tabuľky usporiadanej do riadkov a stĺpcov, a to podobným postupom, akým sa určujú koeficienty Binomického radu pomocou Pascalovho trojuholníka.
1. Úvod
Nech je daná reálna funkcia y = f(x) definovaná na množine reálnych čísel R . Nech táto funkcia má v bode x = 0 hodnoty y0 = f(0) . Nech v tomto bode x = 0 má daná funkcia y = f(x) aj hodnoty všetkých derivácií v označení:
Pre rozvoj funkcie y = f (x) do MacLaurinovho radu platí známy vzorec:
pričom:
Rozvoj nami požadovanej funkcie y=tg(x) má podľa [2] tvar:
V ďalšom zaveďme vyjadrenie 1. derivácie funkcie y = f(x) ako funkciu závisle premennej y v tvare: , pričom pre funkciu y = f(x) sa budeme pridržiavať označenia: , čo po formálnej stránke predstavuje deriváciu nultého rádu. Potom derivácie vyšších rádov y(1), y(2), y(3), … , y(n), … danej funkcie y = f(x) možno vyjadriť aj takto:
…
2. Popis metódy
Reálna funkcia y=tg(x) je periodická funkcia, ktorej jedna časť je definovaná v intervale -(π/2) < x < (π/2). Pre 1. deriváciu funkcie y=tg(x) platia vzťahy:
V zmysle už spomenutého postupu vyjadrenia derivácie nultého rádu y(0) = y = f(x) a vyšších rádov y(1), y(2), y(3), … , y(n), … danej funkcie y = f(x) pomocou funkcie y(1) = dy/dx = z(y) možno pre funkciu y=tg(x) vypočítať jej vyššie derivácie celkom jednoduchým spôsobom:
…
Všimnime si, že posledný koeficient polynómu y(n) pri mocnine yn+1 má hodnotu faktoriálu (n!). Pre overenie správnosti vypočítajme koeficienty polynómov y(9) a y(13) pri mocninách y9 a y13:
Na základe vyjadrení derivácií nultého rádu a vyšších rádov y(0), y(1), y(2), y(3), … , y(n), … danej funkcie y = f(x) pomocou funkcie y(1) = dy/dx = z(y) zostavme pre funkciu y=tg(x) číselnú schému (tabuľku) koeficientov polynómov pri mocninách y0, y1, y2, y3, … , yn, … (usporiadame ich do stĺpcov), a to pre príslušné rády ich derivácií y(0), y(1), y(2), y(3), … , y(n), … (usporiadame ich do riadkov), pričom y(0)=y=f(x).
Tab. 1. Číselná tabuľka koeficientov polynómov y(n) pri ich mocninách y0, y1, y2, y3, …
Analýzou takto získanej číselnej schémy možno zistiť, že v nej existujú isté zákonitosti, na základe ktorých možno určiť číselné hodnoty v dvoch za sebou nasledujúcich riadkoch, a to podobným postupom, akým sa určujú koeficienty Binomického radu pomocou známeho Pascalovho trojuholníka. Uveďme konkrétne príklady:
- Konkrétne číslo 2, prislúchajúce riadku a stĺpcu [y(2), y1], možno určiť ako súčet dvoch čísel umiestnených nad riadkom y(2) po jeho oboch stranách (teda v riadku y(1)), vynásobených rádmi príslušných stĺpcov (teda rádmi stĺpcov y0, y2):
- Konkrétne číslo 2, prislúchajúce riadku a stĺpcu:
pričom stĺpec 0, (vľavo od stĺpca y0) má nulové hodnoty koeficientov.
- Konkrétne číslo 6, prislúchajúce riadku a stĺpcu:
- Konkrétne číslo 8, prislúchajúce riadku a stĺpcu:
Ľahko sa možno presvedčiť, že horeuvedený algoritmus platí aj pre určovanie nulových hodnôt v riadkoch a stĺpcoch: [y(1), y1] , [y(2), y0], [y(2), y2] , [y(3), y1] , [y(3), y3] , … , atd.
Výhodou uvedeného algoritmu určovania koeficientov pri mocninách y0, y1, y2, y3, … , yn, … je skutočnosť, že pre určenie koeficientu, ktorý prislúcha riadku a stĺpcu [y(2n+1), y0] stačí poznať hodnoty koeficientov polynómov, ktoré prislúchajú riadku y(n). Tak napríklad pre určenie koeficientu v riadku a stĺpci: [y(13), y0] = 21844.28 stačí poznať koeficienty polynómov, ktoré prislúchajú riadku (polynómu) y(6):
Koeficient y(13)(0)/13! MacLaurinovho radu pri mocnine x13 možno určiť aj z polynómu y(13)=210.21844.y0 + … + 13!.y14 ako podiel koeficientu s hodnotou y(13)=210.21844 pri mocnine y0 a koeficientu s hodnotou 13! pri mocnine y14. V obecnom prípade možno vysloviť tvrdenie, že hodnota koeficientu y(2n+1)(0)/(2n+1)! pri mocnine x(2n+1) MacLaurinovho radu pre funkciu y=tg(x) je určená podielom koeficientu pri ráde y0 a príslušnej hodnote faktoriálu [(2n +1)!]. Na základe uvedeného MacLaurinov rad funkcie y=tg(x) má tvar:
3. Záver
Účelom predkladaného príspevku bolo prezentovať doposiaľ novú metódu presného a rýchleho postupu určovania koeficientov MacLaurinovho radu pre funkciu y=tg(x). Spomínaná tabuľková metóda umožňuje bez zložitých výpočtov určovať jeho koeficienty na základe veľmi jednoduchého algoritmu zostaveného do číselnej schémy v podobe tabuľky, a to až do vysokých rádov mocnín xn. Pripomíname však, že uvedená metóda nemá širšie využitie pre obecné funkcie y=f(x).
Literatúra
- Grega, A.– Kluvanec, D.–Rajčan, E.: Matematika pre fyzikov. SPN, Bratislava 1974.
- Bronštejn, I.N.– Semenďajev, K.A: Príručka matematiky pre inžinierov a pre študujúcich (preklad 8. ruského vydania – 3. slovenské vydanie), SVTL, Bratislava 1964.
- Göhler, W.–Ralle, B.: Lexikón vyššej matematiky – vzorce. ALFA, Bratislava 1964.