Analýza vlastností synchrónneho motora
28. Október, 2009, Autor článku: Tesár Richard, Elektrotechnika, Strojárstvo
Ročník 2, číslo 10
Pridať príspevok
V predchádzajúcom článku sme sa venovali úvodu do synchrónnych motorov. Popísali sme si základné rozdelenie synchrónnych motorov, ich konštrukciu a princíp činnosti. V dnešnej časti si popíšeme matematický aparát, ktorý stojí za synchrónnymi motormi.
3 Vznik kruhového otáčavého poľa a priama a spätná Clarcova transformácia
Vznik kruhového rovinného otáčavého poľa tvorí fyzikálny základ striedavých strojov. Pre názornú predstavu treba vychádzať z toho, že rovinu tvorí priečny rez stroja. Na vytvorenie kruhového poľa treba generovať dva budiace signály, ktoré sú fázovo posunuté o 90° a pôsobia v smere osi x a y (obr. 4).
(1) |
Obr.4 Vznik otáčavého poľa v rovine x –y
Pre zavedenie ďalších pojmov je vhodné stotožniť rovinu x – y s komplexnou rovinou, kde x je reálna os a y je imaginárna os komplexnej roviny. Budiace signály ux, uy sú zložky rovinného, časovo premenlivého vektora vyjadreného v kartézskych súradniciach vzťahom
(2) |
alebo v polárnych súradniciach
(3) |
(4) |
kde je argument vektora, je modul vektora.
Vektor napätia možno zobraziť v komplexnej rovine podľa obr. 5.
Obr.5 Vektorový diagram vektora napätia
Otáčavé kruhové pole sa môže vytvoriť m – fázovým symetrickým systémom napätí kde m ≥ 2, m = 2, 3, 5, 7 (vynechávajú sa párne násobky čísla 2, 3, 5, 7). Trojfázový symetrický systém napätí nech je vyjadrený vzťahom:
(5) |
kde Um je amplitúda napájacieho napätia a je uhlová frekvencia napájacieho napätia.
Pre symetrickú sústavu platí vzťah
(6) |
Pre zavedenie ďalších pojmov stotožníme rovinu priečneho rezu motora s komplexnou rovinou. Pozdĺžnu os vinutia a stotožníme s reálnou osou komplexnej roviny.
V trojfázovom systéme vyjadríme mechanické natočenie statorových vinutí nasledovnými jednotkovými vektormi v komplexnej rovine.
(7) |
Vektor napätia daného vinutia v komplexnej rovine je rovný súčinu napätia vinutia s príslušným jednotkovým vektorom (7). Výsledný vektor napätia v komplexnej rovine je rovný súčtu vektorov napätí jednotlivých vinutí.
(8) |
Ak pravú stranu rovnice (8) vynásobíme číslom k, potom môžeme vyjadriť všeobecný tvar pre lineárnu transformáciu z 3/2.
Všeobecný tvar pre lineárnu transformáciu z 3/2
(9) |
Zo vzťahu (9) vyplýva, že vektor napätia vytvorený trojfázovým statorovým symetrickým systémom môžeme vytvoriť aj pomocou dvojfázového statorového symetrického systému.
Priama a spätná Clarkova transformácia
Nasledujúce vzťahy vyjadrujú ekvivalentný prepočet medzi trojfázovým symetrickým statorovým systémom (a, b, c) a ekvivalentným dvojfázovým symetrickým statorovým systémom ().
Ak os stotožníme s reálnou osou komplexnej roviny (rovnako ako os a), tak použitím vzťahu (9) dostávame prepočtové vzťahy pre priamu Clarcovu transformáciu 3/2.
(10) |
(11) |
Použitím vzťahov (6) a (10 a (11) dostávame prepočtové vzťahy pre spätnú Clarcovu transformáciu 2/3.
(12) |
(13) |
(14) |
V prípade Clarcovej transformácie je prepočtový koeficient k rovný hodnote
(15) |
4 Transformácia statorového systému do fiktívneho systému rotora d, q.
Súradnicový systém m – fázových veličín striedavého motora môže byť viazaný – orientovaný buď na časti stroja, (stator, rotor) alebo čo sa už ťažšie chápe aj na vektor stavových veličín motora (magnetický tok, prúd, napätie), ktoré sa otáčajú synchrónnou uhlovou rýchlosťou v rovine tvoriacej priečny rez stroja.
Základné súradnicové systémy sú:
Zavedenie rôznych súradnicových systémov takto vyžaduje riešiť problém ich vzájomného vzťahu. Pri otáčaní rotora SMPM t.j. pri variabilnej hodnote uhla natočenia sa mení magnetická väzba (vzájomná indukčnosť) medzi statorovými vinutiami a PM v rotore. Transformáciou statorového systému rovníc v súradnicovom systéme do súradnicového systému d, q pevne spojeného s rotorom dostaneme vzťahy, v ktorých sa magnetické väzby medzi vinutiami a PM nemenia (nie sú závislé od uhla natočenia rotora ).Tým vytvoríme fiktívne statorové vinutia d, q spojené s rotorom.
Striedavé statorové veličiny sa tak transformujú na jednosmerné veličiny. V ustálenom stave budú transformované veličiny konštantné.
Súradnicové systémy statora () a rotora (d, q) majú svoj počiatok umiestnený v počiatku komplexnej roviny v bode (0, j0). Os d je totožná s pozdĺžnou osou rotora (osou radiálne uloženého PM). Rotorový súradnicový systém (d, q) pevne spriahnutý s rotorom sa voči statorovému súradnicovému systému () otáča uhlovou rýchlosťou . Uhol natočenia rotora voči statoru je potom daný vzťahom:
(16) |
Na Obr. 6 sú znázornené súradnicové systémy () a (d, q).
Pre ľubovoľný komplexný vektor platia vzťahy
(17) |
(18) |
Komplexný vektor vyjadrený v súradnicovom systéme rotora d, q má tvar:
(19) |
Komplexný vektor vyjadrený v súradnicovom systéme statora má tvar:
(20) |
Pre vektory vyjadrené v zložkovom tvare dostávame vzájomné prepočtové vzťahy:
(21) |
(22) |
Obr. 6 Zobrazenie komplexného vektora v súradnicovom systéme statora () a v súradnicovom systéme rotora (d, q) natočeného o uhol voči statorovému systému
5 Matematický model SMPM v súradnicovom systéme rotora (d, q)
V súradnicovom systéme d, q sú statorové vinutia transformované na fiktívne statorové vinutia umiestnené v osiach d a q. Os d je vždy totožná s pozdĺžnou osou rotora Obr. 7.
Obr. 7 Vektorový diagram riadiacich veličín SMPM
Pre vektory magnetického toku , statorového napätia a statorového prúdu v komplexnej rovine spriahnutej s rotorom (d, q) platia vzťahy:
(23) |
(24) |
(25) |
Vektory komplexne združené označujeme pomocou .
Z obrázku Obr. 8 vidieť znázornenie elektromagnetického systému SMPM v sústave d, q.
Obr. 8 Náhradná elektrická schéma SMPM v sústave rotora d, q
Budiaci obvod je nahradený permanentnými magnetmi, ktorý je v schéme vyjadrený zdrojom konštantného budiaceho prúdu If .
Pre zložky magnetických tokov platia nasledujúce vzťahy:
(26) |
(27) |
(28) |
Hodnotu konštantného budiaceho magnetického toku od permanentných magnetov je možné určiť aj pomocou vzťahu:
(29) |
Kde Kt predstavuje momentovú konštantu motora a p’ počet pólových dvojíc synchrónneho motora.
Z rovníc (26) až (28) vyplývajú rovnice pre prúdy fiktívnych vinutí v smere osi d, q
(30) |
(31) |
Elektromagnetický systém SM obsahuje rovnicu pre statorový obvod, ktorá má v sústave rotora (d, q) tvar:
(32) |
V zložkovom tvare:
(33) |
(34) |
Rovnica pre elektromagnetický moment:
(35) |
Z predchádzajúcich vzťahov je na Obr. 9 zostavená bloková schéma elektrickej časti SMPM vo fiktívnom rotorovom súradnicovom systéme d, q.
Obr. 9 Bloková schéma elektrickej časti SMPM vo fiktívnom rotorovom súradnom systéme d, q
Doplňujúca mechanická časť SMPM Obr. 10 sa pripája na výstupný moment elektrickej časti SMPM. Táto dekompozícia na elektrickú a mechanickú časť je vhodná pre účely simulácie, kedy do mechanickej časti môžeme zakomponovať aj prípadný pracovný mechanizmus so záťažovým momentom (prevodovka, navíjačka, extrúder, …). Konštanta B, predstavuje koeficient viskózneho trenia, blok suchého trenia slúži na modelovanie suchého trenia Mz0.
Obr. 10 Mechanický subsystém SMPM
Literatúra
- Dal Y. Ohm: Dynamic model of PM synchronous motor, Drivetech Inc., Virginia
http://www.drivetechinc.com/articles/IM97PM_Rev1forPDF.pdf - Žalman, M.: Akčné členy, STU, Bratislava 2003